Kde končí dialóg, tam začína slepota

Autor: Lukáš Sládkovič | 3.12.2014 o 11:05 | (upravené 3.12.2014 o 12:58) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  931x

Takmer rok sa snažím na tento blog písať skôr cestopisy a návody pre inšpiráciu na cestovanie. V súvislosti so vznikom množstva blogerov, často píšucich veľmi podobným sympatickým štýlom, proti otázkam referenda, mi nedá nevyjadriť sa k faktickým otázkam a dezinterpretáciam, ktoré týmto vznikli.

"Otázka týkajúca sa zamedzeniu vzniku homosexuálnych manželstiev je irelevantná, keďže v ústave máme už zakotvené, že manželstvo je zväzkom muža  a ženy. Ide teda o zbytočné míňanie peňazí."

Áno, v ústave je už formulácia v uvedenom znení. Áno, má právne záväznú povahu, čo je rozdiel od referenda, ktoré má skôr iba odporúčací charakter. Jeho prijatím nevzniká automaticky zákon.  Referendum je však prejavom priamej demokracie, čo z pohľadu právnej teórie je čistý prejav vôle voličov, najdemokratickejšou formou. Z tohto pohľadu má teda referendum priamočiarejší efekt i keď nemá ihneď právne záväznú povahu (čoho sa teda netreba báť).  Ako dobrý príklad môže poslúžiť Švajčiarsko, kde je táto forma priamej demokracie použitá zo zákona veľmi často a je neodmysliteľnou súčasťou a veľmi pozitívnou črtou vysokej miery demokracie štátneho zriadenia.

Vyjadrenie vôle občanov prostredníctvom referenda má smerodajný charakter pre našich terajších i budúcich volených zástupcov v parlamente. Nejde teda o uzatváranie politických dohôd, ako to bolo v prípade zmeny ústavy, ale o priamy, skôr odporúčací prejav vôle "zdola".

"Otázka o sexuálnej výchove je pokusom zmariť výučbu sexuálnej výchovy, ktorá je pre deti potrebná."

Referendová otázka dáva rodičom šancu sa rozhodnúť, či na hodiny sexuálnej výchovy rodič pošle svoje dieťa, alebo nie, teda mu dáva právo voľby. Nič sa tým nezakazuje, práve naopak. Je praxou právnej demokracie, že moc je delegovaná zo strany štátu na samosprávu, či v tomto prípade na jednotlivca. Naopak charakteristickou črtou komunizmu, či inej ideológie, je kumulácia štátnej moci v rukách vládnej strany. Ide teda o priestor uplatnenia vlastnej vôle a vlastného rozhodnutia pre svoje dieťa. Teda o to, čo je vo vyspelých demokraciách bežným zvykom. S touto otázkou by nemal mať problém žiaden demokraticky zmýšľajúci jednotlivec, bez ohľadu na vieru, či aktuálne myšlienkové presvedčenie.

"Otázka o adopciách naštartuje diskrimináciu"

Otázka, ktorá homosexuálom neumožňuje adopcie detí má skôr deklaratórnu povahu. Deklaruje sa tu pôvodný stav. Prečítajte si sami znenie manželského obradu,a to nemyslím cirkevného, ale i štátneho. Spomína sa tam výchova detí a tvorenie rodiny, pričom by sme museli použiť veľkú dávku chcenia a fantázie a určite nie bona fide (dobrej viery), aby sme mohli predpokladať, že legislatívec mal určite pôvodne namysli aj homosexuálne, transexuálne, či iné zväzky. Podobne je na tom zákon o rodine, či iné normatívne právne akty. Pri použití "Argumentum per analogiam", či historickej metódy výkladu je jasné, že legislatívec pôvodne nezamýšľal vznik alternatívnych foriem rodín, ktoré by týmto vznikli. 

Ak by sme chceli do právneho systému začleniť adopcie detí homosexuálne, či inak orientovanými pármi, je to možné, museli by sa však predefinovať nanovo inštitút rodiny. Pretože zo súčasného stavu to jednoznačne nevyplýva.

 

A dovoľte mi malú osobnú úvahu:

Bez inštitútu manželstva neexistuje láska

V posledných blogoch či príspevkoch na internete čítam veľmi presvedčivé vyjadrenia, že na lásku potrebujeme štátne potvrdenie manželstva a plnohodnotne ľúbiť môžeme až potom.  Kvôli tomu aby sme mohli ľúbiť niekoho rovnakého pohlavia, je nevyhnutné emigrovať zo Slovenska, resp. popretím tohto práva sa popiera aj  láska samotná. Teda homosexuáli v Nemecku a Švajčiarsku, kde existujú iba registrované partnerstvá a nie manželstvá, pravdepodobne nežijú plnohodnotné citové vzťahy. U nás sa požiadavka na "iba" registrované partnerstvá vytráca a i bez jej realizácie sa javí nedostatočnou.   

Je to zváštne, pretože pred vznikom tohto ideologického súboja, ktorého sme svedkami, bolo možné nájsť skôr názory typu: "na lásku papiere nepotrebujem"," manželstvo ako archaický prežitok kresťanskej spoločnosti", "či tradicionalistický tlak na uzatváranie manželstiev". 

(Pri uvednej úvahe som nebral do úvahy Božský prvok posvätenia manželstva, kedže sa jedná o celospoločenskú diskusiu na tému povolenia civilných sobášov homosexuálnych, či v niektorych prípadoch inak orientovaných zväzkov, nie cirkevných sobášov)

Netreba však zabúdať na to, že otázka ohľadom registrovaných partnerstiev sa v referende nevyskytuje. Takže o reálnom zapracovaní podstatnej časti agendy LGBT lobby do právnej roviny sa ešte len bude rozhodovať. Navyše, súčasná ľavicová vláda má, podľa prijatých dokumentov, na to celkom slušne našliapnuté.

____

Nech už pôjdete, či nepôjdete na referendum, skúste prosím svoj intelekt a diskusiu nasmerovať k predmetným otázkam a nie ku kopírovaniu názorov z internetu, či k prejavu nenávisti voči katolíckej cirkvi, či voči konzervatívnemu názoru, ktorý sám o sebe nemusí mať s katolíckou cirkvou nič spoločné. Zle sa to číta tak katolíkovi, kresťanovi, či ateistovi.

Pamätajme na to, že "kde končí dialóg, tam začína slepota."

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?